Logopedická starostlivosť

V centre nášho záujmu je:

  • komplexná logopedická diagnostika rečového vývinu dieťaťa – určenie aktuálnej úrovne komunikačných schopností
  • raná (včasná) a predškolská starostlivosť o deti s narušenou komunikačnou schopnosťou
  • logopedická intervencia formou individuálnych terapií pre deti s oneskoreným a narušeným vývinom reči, s dysláliou, symptomatickou poruchou reči napr. pri mentálnom postihnutí a autizme
  • individuálne logopedické terapie sú zamerané na stimuláciu reči/rozvoj jazyka vo všetkých zložkách – správnu výslovnosť, morfológiu a syntax rečového prejavu, porozumenie významu slov, slovných spojení a viet, rozvoj aktívnej a pasívnej slovnej zásoby,používanie reči v bežných sociálnych situáciách.

Najčastejšie otázky rodičov detí s poruchami rečového vývinu:

Kedy je potrebné navštíviť logopéda?

–     Ak bolo dieťa po narodení označené ako rizikové z hľadiska vývinu reči (napr. dieťa s vrodenými poruchami, Downovým syndrómom, DMO, predčasne narodené deti).

–     Ak má rodič akékoľvek pochybnosti o vývine reči dieťaťa, chce sa dozvedieť ako rozvíjať reč dieťaťa.

–      Ak dieťa po 2. roku :

  • nemá potrebu komunikovať, nežiada o predmety
  • používa menej ako 10 zrozumiteľných slov
  • netvorí žiadne 2- slovné vety
  • má neplynulú reč(„zajakáva sa, brble, robí neprirodzené rečové pauzy“) viac ako 6 mesiacov

–    Ak po 3.roku :

  • netvorí jednoduché vety
  • nepoužíva predložky
  • má chybnú výslovnosť hlások („šušlanie, račkovanie, zámena a vynechávanie hlások“)

–    Ak má po 4. roku:

  • má nesprávnu výslovnosť viacerých hlások (L,R, sykavky)
  • nesprávne skloňuje a časuje.

–    Ak po 5. roku:

  • pretrváva chybná výslovnosť hlások
  • deformovanie dvoj a viacslabičných slov pri rozprávaní, opakovaní.
  • ak má v školskom veku ťažkosti naučiť sa čítať, písať alebo počítať.

Moje dieťa nerozpráva. Aké sú príčiny, možné spôsoby nápravy, rozvoja a u akého odborníka mám hľadať pomoc ?

Ak dieťa nerozpráva alebo má ťažkosti porozumieť hovorenej reči, hovoríme o narušenom vývine reči. Do 3. roku života je zaostávanie v reči najčastejším príznakom celkového vývinového zaostávania. U malých detí alebo detí, ktoré rozprávajú veľmi málo slov, je ťažké určiť, či ide o jednoduché zaostávanie v reči (oneskorený vývin reči) alebo sa jedná o závažnejšie poruchy (narušený vývin reči, vývinová dysfázia). Preto je veľmi vhodné vyhľadať pomoc logopéda čo najskôr.

Príčiny, prečo dieťa nerozpráva, môžu byť rôzne. Narušený vývin reči sa môže vyskytovať ako samostatný problém (v ostatných oblastiach vývinu dieťa nezaostáva), vtedy hovoríme o vývinovej dysfázii alebo špecificky narušenom vývine reči. Vývinová dysfázia vniká na základe poškodenia alebo nedostatočného fungovania rečových oblastí mozgu. Najčastejšie príčiny vzniku vývinovej dysfázie sú:

  • dedičnosť
  • rizikové činitele počas tehotenstva a pôrodu(nedokysličenie dieťaťa počas pôrodu, infekcie, úrazy, nízka pôrodná hmotnosť, predčasne narodené deti a iné)
  • kombinácie týchto faktorov

Narušený vývin reči sa môže vyskytovať ako sprievodný jav inej základnej diagnózy, pri ktorej sa vyskytuje aj narušenie reči (mentálne postihnutie, Downov syndróm, autizmus, porucha sluchu, DMO). Vývin reči a myslenia spolu úzko súvisí, a preto je u detí s mentálnym postihnutím väčšinou prítomné aj narušenie reči.

Ak dieťa nerozpráva, logopéd navrhne, akými spôsobmi je možné rozvíjať reč dieťaťa (viac v letáku „Rozvoj reči u detí“) alebo navrhne iné spôsoby dorozumievania sa s dieťaťom (ak je predpoklad, že dieťa nikdy nebude hovoriť). Vtedy hovoríme o augmentatívnej náhradnej) a alternatívnej (doplnkovej) komunikácii (skratka AAK).

Čo by malo vedieť moje dieťa pred nástupom do školy – z pohľadu logopéda?

Pri nástupe do školy má mať dieťa správnu výslovnosť všetkých hlások, dostatočne rozvinutý tzv. jazykový cit (dokáže dopĺňať slová do viet v správnom tvare, určí rod podstatného mena, vníma rýmy), jeho reč má byť gramaticky správna. Dieťa tvorí rozvité vety a súvetia, používa všetky spojky. Dieťa dokáže prerozprávať počutý príbeh alebo prežitú udalosť, pričom dodrží následnosť deja, zapamätá si postavy a dej príbehu. Rozvíja sa schopnosť začať a udržať konverzáciu s rôznymi ľuďmi.  Pre osvojenie čítania a písania je veľmi dôležité dobré fonematické uvedomovanie – schopnosť sluchom vnímať a vyčleniť slová, slabiky a hlásky z hovorenej reči. Dieťa má vedieť slabikovať, určiť prvú a poslednú hlásku v slove, vynechávať alebo pridávať hlásky.