Najčastejšie otázky

Čo bude s mojím dieťaťom po skončení špeciálnej základnej školy?

Odpoveď: Vaše dieťa má možnosť pokračovať v ďalšom štúdiu v odbornom učilišti alebo v praktickej škole. Najbližšie odborné učilište sa nachádza na Fatranskej ulici v Žiline, a potom v Kysuckom Novom Meste na Murgašovej ulici. Praktická škola je v Kysuckom Novom Meste.

PaedDr. Oľga Uhliariková

 

Musí ísť dieťa do odborného učilišťa alebo praktickej školy?

Odpoveď: Školská dochádzka je povinná a je desaťročná. Pokiaľ dieťa bolo v špeciálnej základnej škole 9 rokov a má menej ako 16 rokov musí chodiť ešte jeden rok do odborného učilišťa alebo praktickej školy.

PaedDr. Oľga Uhliariková

 

Kedy dieťa môže chodiť do 10. ročníka špeciálnej základnej školy?

Odpoveď: V prípade, že sa jedná o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím.

PaedDr. Oľga Uhliariková

 

Kedy je potrebné navštíviť logopéda?

–     Ak bolo dieťa po narodení označené ako rizikové z hľadiska vývinu reči (napr. dieťa s vrodenými poruchami, Downovým syndrómom, DMO, predčasne narodené deti)

–      Ak má rodič akékoľvek pochybnosti o vývine reči dieťaťa, chce sa dozvedieť ako rozvíjať reč dieťaťa

–          Ak dieťa po 2. roku :

o   nemá potrebu komunikovať, nežiada o predmety

o   používa menej ako 10 zrozumiteľných slov

o   netvorí žiadne 2- slovné vety

o   má neplynulú reč („zajakáva sa“) viac ako 6 mesiacov

–          Ak po 3.roku :

o   netvorí jednoduché vety

o   nepoužíva predložky

o   má chybnú výslovnosť hlások („šušlanie, račkovanie“)

–          Ak má po 4. roku nesprávnu výslovnosť viacerých hlások (L,R, sykavky)

–          Ak po 5. roku pretrváva chybná výslovnosť hlások L,R

–          Ak má v školskom veku ťažkosti naučiť sa čítať, písať alebo počítať

Mgr. Kristína Mičietová

 

Moje dieťa nerozpráva. Prečo, čo s tým?

–        Ak dieťa nerozpráva alebo má ťažkosti porozumieť hovorenej reči, hovoríme o narušenom vývine reči. Do 3. roku života je zaostávanie v reči najčastejším príznakom celkového vývinového zaostávania. U malých detí alebo detí, ktoré rozprávajú veľmi málo slov, je ťažké určiť, či ide o jednoduché zaostávanie v reči (oneskorený vývin reči) alebo sa jedná o závažnejšie poruchy (narušený vývin reči, vývinová dysfázia). Preto je veľmi vhodné vyhľadať pomoc logopéda čo najskôr.

–    Príčiny, prečo dieťa nerozpráva, môžu byť rôzne. Narušený vývin reči sa môže vyskytovať ako samostatný problém (v ostatných oblastiach vývinu dieťa nezaostáva), vtedy hovoríme o vývinovej dysfázii alebo špecificky narušenom vývine reči. Vývinová dysfázia vniká na základe poškodenia alebo nedostatočného fungovania rečových oblastí mozgu. Najčastejšie príčiny vzniku vývinovej dysfázie sú:

o   dedičnosť

o rizikové činitele počas tehotenstva a pôrodu (nedokysličenie dieťaťa počas pôrodu, infekcie, úrazy, nízka pôrodná hmotnosť, predčasne narodené deti a iné)

o   kombinácie týchto faktorov

–      Narušený vývin reči sa môže vyskytovať ako sprievodný jav inej základnej diagnózy, pri ktorej sa vyskytuje aj narušenie reči (mentálne postihnutie, Downov syndróm, autizmus, porucha sluchu, DMO). Vývin reči a myslenia spolu úzko súvisí, a preto je u mentálne postihnutých detí väčšinou prítomné aj narušenie reči.

–   Ak dieťa nerozpráva, logopéd navrhne, akými spôsobmi je možné rozvíjať reč dieťaťa (viac v letáku „Rozvoj reči u detí“) alebo navrhne iné spôsoby dorozumievania sa s dieťaťom (ak je predpoklad, že dieťa nikdy nebude hovoriť). Vtedy hovoríme o augmentatívnej náhradnej) a alternatívnej (doplnkovej) komunikácii (skratka AAK).

Mgr. Kristína Mičietová

 

Čo by malo dieťa vedieť povedať pred nástupom do školy – z pohľadu logopéda?

Pri nástupe do školy má mať dieťa správnu výslovnosť všetkých hlások, dostatočne rozvinutý tzv. jazykový cit (dokáže dopĺňať slová do viet v správnom tvare, určí rod podstatného mena, vníma rýmy), jeho reč má byť gramaticky správna. Dieťa tvorí rozvité vetysúvetia, používa všetky spojky. Dieťa dokáže prerozprávať počutý príbeh alebo prežitú udalosť, pričom dodrží následnosť deja, zapamätá si postavy a dej príbehu. Rozvíja sa schopnosť začať a udržať konverzáciu s rôznymi ľuďmi.  Pre osvojenie čítania a písania je veľmi dôležité dobré fonematické uvedomovanie– schopnosť sluchom vnímať a vyčleniť slová, slabiky a hlásky z hovorenej reči. Dieťa má vedieť slabikovať, určiť prvú a poslednú hlásku v slove, vynechávať alebo pridávať hlásky.

Mgr. Kristína Mičietová

 

Moje dieťa uprednostňuje hru pred školskými povinnosťami. Mám ho v hrových činnostiach obmedzovať?

Hra je prirodzenou súčasťou života dieťaťa, je jeho jazykom, najvýznamnejšou formou kontaktu dieťaťa s okolím a vlastným vnútorným svetom.

Doprajme preto deťom, aby sa hrali stále, aby mali dostatok priestoru a možností hrať sa. Aj školské a iné základné povinnosti sa dajú realizovať formou hry. Na nás, rodičoch, je zodpovednosť a hlavne ochota vstúpiť späť do detského sveta, aby sme tieto ich povinnosti pretavili do množstva zaujímavých hier. Dieťa si pritom ani neuvedomí a vykonáva základné povinnosti /upratuje hračky, knihy/, či pripravuje sa na vyučovanie /ukazuje svojej najobľúbenejšej hračke i rodičovi, čo sa naučilo v škole alebo čo sa má naučiť, prerozpráva príbehy, ktoré povedala pani učiteľka,…/,  naučí sa alebo si zdokonalí nové zručnosti.

V hre získané vedomosti, schopnosti, zručnosti ostanú trvalejšie v osobnostnej výbave dieťaťa a umožnia mu radostnejšie a flexibilnejšie reagovať na požiadavky života.

PaedDr. Melánia Špániová

 

Ako pracovať s dieťaťom, ktoré má ťažkosti so sústredením?

Je dôležité dieťaťu prakticky pomôcť pri nacvičovaní a predlžovaní fáz koncentrovaného správania. Presne odpozorujte, ako dlho sa dieťa dokáže sústrediť a tento časový rozsah sa snažte pomaly predlžovať. Nezabúdajte na pozitívne posilňovanie a odmenu. Kvalite osvojeného učiva napomáha:

–  Udržiavať jasný, prehľadný režim s opakujúcim sa poriadkom, zaviesť pevne stanovené rituály, napr. rituál prípravy na každú vyučovaciu hodinu.

– Rešpektovanie individuálneho pracovného tempa, vytváranie bezpečného prostredia pre vyjadrenie znalostí.

– Využívanie názorného materiálu. Zadávanie úloh v postupných krokoch. Trpezlivé viacnásobné opakovanie.

–   Zabránenie možnostiam, ktoré odvádzajú pozornosť od pracovnej činnosti.

–   Umožniť pravidlo zmeny pri učení. V prípade potreby z úlohy vystúpiť skôr, než sa dostaví nechuť. Striedať typy úloh.

–   Školskú prácu vyvážiť oddychovou aktivitou, napríklad pohybovou.

–   Využiť každú príležitosť na pochvalu za koncentrovanosť a snaživý prístup.

Mgr. Nina Buricová

 

Je každé 6-ročné dieťa zrelé na začatie povinnej školskej dochádzky?

Pri nástupe na povinnú školskú dochádzku (PŠD) by dieťa:

–    malo byť fyzicky zrelé. Fyzická zrelosť je individuálna a sama osebe nie je spoľahlivý ukazovateľ vhodnosti nástupu na PŠD. Dôležitá je lateralita – každé dieťa preferuje pri práci určitú ruku, tiež oko, nohu. U väčšiny je to pravá. Ak dieťa preferuje ľavú ruku, rešpektujeme to, neprecvičujeme dieťa na používanie pravej ruky. Fyzickú zrelosť dieťaťa možno dať posúdiť obvodnému pediatrovi

–        malo by sa vedieť sústrediť na prácu primerane dlhý čas podľa požiadaviek učiteľa

–   malo by vedieť správne vyslovovať všetky hlásky, mať zrozumiteľnú reč, bohatú slovnú zásobu, správne gramatické vyjadrovanie (skloňovanie, časovanie, používanie správneho slovosledu). Ak má dieťa problémy s výslovnosťou, treba odbornú intervenciu logopéda

–        malo by mať primerane vyvinutú grafomotoriku. Malo by dokázať nakresliť postavu s detailmi (vlasy, oči, ústa, nos, prsty), prejsť ceruzkou po predkreslenej čiare, napodobniť geometrické tvary

–   malo by mať primeranú kognitívnu zrelosť. Vedieť rozlišovať farby, tvary (kruh, štvorec, trojuholník), vyhľadávať rovnaké obrázky (psíkov medzi mačičkami), správne používať a chápať pojmy hore/dole, prvý/posledný, nad/pod, vpravo/vľavo, triediť veci podľa veľkosti (malý/veľký), množstva (málo/veľa), materiálu

–   malo by mať primerane rozvinutú pamäť. Vedieť básničky, pesničky, riekanky. Odporúčame trénovať pamäť reprodukciou videného (vychádzky, výlety, rozprávky v TV), počutého (rozprávka prečítaná) a pod.

–   malo by mať primerane rozvinutú zrakovú a sluchovú diferenciáciu. Vedieť poskladať puzzle, rozoznať prvú a poslednú hlásku v slove, vymýšľať slová začínajúce na určitú hlásku

–        malo by mať primeranú úroveň logického myslenia, napr. na čo slúžia veci – lyžica, stolička, orientovať sa v čase – včera, zajtra

–        malo by byť emocionálne zrelé, byť emočne stabilné, nie často striedať nálady

–      malo by byť sociálne zrelé. Vedieť, ako sa správať k učiteľovi – nie familiárne, ani obranne. Nemalo by sa báť nových neznámych osôb, čo by sa mohlo prejavovať mutizmom – neurotickým útlmom reči. Dieťa vtedy nekomunikuje s učiteľom, hoci so známymi sa rozpráva. Malo by vedieť, aké správanie je vhodné a aké nevhodné. Malo by rešpektovať pravidlá správania sa v škole. Malo by mať osvojené sebaobslužné činnosti – obliekanie, obúvanie, používanie WC, jedenie.

Ak nie sú si rodičia istí, či ich dieťa zvláda nároky ZŠ, môžu sa poradiť v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, alebo v centrách špeciálno-pedagogického poradenstva. Posúdenie pripravenosti dieťaťa na školu je bezplatné.

Mgr. Júlia Halajová

 

 Ako možno rozvíjať vnútornú motiváciu dieťaťa v útlom veku?

Návyky a postoje vo vzťahu k učeniu, ktoré sa formujú v prvých rokoch života dieťaťa, nastavia náladu pre celé jeho budúce učenie. Cieľom rodičov by malo byť vhodne podporovať rozvoj detskej motivácie, aby tak položili správne základy pre ich optimálny edukačný rast. Existuje niekoľko stratégií, ako môžu rodičia pomáhať deťom zostať vo väčšej miere vnútorne motivované:

·      Zabezpečte prostredie (pomocou veku primeraných hračiek, činností atď.), ktoré umožňuje deťom slobodne skúmať a vidieť efekt svojej činnosti (t.j. hračky, ktoré majú viditeľné alebo hmatateľné zmeny pri pohybe).

·         Deťom počas práce ponechajte dostatok času, aby ste rozvíjali ich vytrvalosť. Keď sú hlboko zaujaté aktivitou, uistite sa, že ju môžu dokončiť bez prerušenia. Odolajte prirodzenému nutkaniu „pomôcť“ a dieťaťu napríklad povedzte, že musíte ísť na niekoľko minút niečo urobiť.

·   Reagujte na potreby detí konzistentným a predvídateľným spôsobom, avšak umožnite im byť čo najviac nezávislé. NEZNAMENÁ to, že úplne obmedzíte kontrolu dieťaťa. Všetky deti potrebujú jasne definované medze. Čas na hranie však nemusí byť štruktúrovaný a organizovaný. Dovoľte vášmu dieťaťu byť dieťaťom!

·  Vytvárajte veľa príležitostí, aby deti a dospelí spoločne skúmali a priamo komunikovali. Pre obe strany je dôležité, aby ste na činnosti pracovali spoločne. Dá vám to možnosť pozorovať, modelovať a podporovať svoje dieťa.

·          Zariaďujte situácie, ktoré sú pre deti prijateľnou výzvu. Činnosti, ktoré sú pre dieťa trochu ťažké, budú viac motivujúce a poskytnú silnejšie pocity úspechu, keď to dokážu. Zo začiatku to bude chcieť aj niekoľko pokusov a omylov.

·  Dajte deťom príležitosť ohodnotiť ich vlastné úspechy. Namiesto vášho konštatovania, že odviedli dobrú prácu, sa ich radšej spýtajte, čo si myslia o svojej práci. Nikdy nič nepokazíte otázkou: „Čo si o tom myslíš TY?“.

·        Nepoužívajte nadmerné odmeny. Majú tendenciu podkopávať schopnosť detí ceniť si samých seba. Chvála a odmeny by mali byť založené skôr na detskej snahe a vytrvalosti, než na aktuálnom úspechu.

Mgr. Nina Buricová