„Keď som šiel do škôlky naposledy,
zazvonil mi zvonček veľmi slabý…
Zazvoň zvonečku, zazvoň ešte raz,
ja idem do škôlky posledný raz…“
Dňa 18. 6. 2025 sme sa stretli v našej telocvični na spoločnej rozlúčke… Lúčili sme sa s našimi predškolákmi, ktorí sa od septembra stanú prváci vo veľkých školách. Všetky písmenká z abecedy sa nám schovali do školskej tašky. A ako sa už spieva v jednej pesničke: „Písmenká sú ako deti, jedno leží, druhé letí, jedno chudé, druhé tučné, spolu sa ich deti učme…“ A o tom nás presvedčili aj naši budúci školáci krátkou básničkou: „Moje meno sa začína na písmenko…. “
Všetci, už veľkí školáci, nám ešte aj pesničku „Kukulienku“ zanôtili aj s gitarovým doprovodom pani učiteľky Lydky. Spolu so slniečkom sme si všetci zaspievali, zatancovali aj milé dary dostali….a nezabudli sme poďakovať tým, ktorí sa o nás v škôlke starali….pani učiteľkám aj malým kamarátom, s ktorými sme sa spolu hrali, učili aj zabávali…a všetkým v našej škôlke, ktorí sa o nás starali. Aj maminky, ockov sme zavolali , aby si pri tejto vzácnej rozlúčkovej chvíli s nami zatancovali…Ďakujeme Vám… aj Tebe milá naša škôlka…už z nás všetkých budú veľkí školáci…
(Mgr. Zuzana Karkošiaková)